V zmysle zákona o rodine sa rodičia môžu na striedavej starostlivosti dohodnúť, pričom táto dohoda podlieha schváleniu súdom inak je nevykonateľná. Druhým spôsobom zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti je autoritatívnym rozhodnutím súdu po splnení všetkých zákonných podmienok, ktoré je súd povinný v konaní starostlivo skúmať.
Striedavá osobná starostlivosť je upravená v ustanovení § 24 ods. 3 zákona o rodine nasledovne: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.“
Z citovaného ustanovenia vyplývajú podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby súd nariadil striedavú starostlivosť. Ide o nasledovné podmienky: obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, je to v záujme dieťaťa a budú zaistené potreby dieťaťa.
Prvou podmienkou je spôsobilosť rodiča vychovávať dieťa. Naopak nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa môže byť spôsobená zdravotným stavom či už psychickým alebo fyzickým, nevhodným výchovným prostredím a pod.
Druhou podmienkou je, že obaja rodičia musia mať záujem o osobnú starostlivosť. Ak by jeden z rodičov žiadal pre seba len úpravu styku a nemal by záujem o osobnú starostlivosť, súd by nemohol nariadiť striedavú starostlivosť. Nanútenie osobnej starostlivosti by nebolo v prospech dieťaťa, keďže rodič by pravdepodobne zanedbával svoje rodičovské povinnosti.
Treťou podmienkou je, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa. Pojem záujem dieťaťa je pojem, ktorý je definovaný článku 5 zákona o rodine nasledovne:
„Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.“
Poslednou štvrtou podmienkou, ktorú súd skúma je, že zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti budú zaistené potreby dieťaťa. Predpokladom je schopnosť rodičov navzájom komunikovať o potrebách dieťaťa. Schopnosť komunikácie súd v konaní starostlivo skúma avšak ak jeden z rodičov tejto komunikácii účelovo bráni, nie je to prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti. Súd by mal skúmať príčiny problematickej komunikácie a snažiť sa ich odstrániť titulom svojej autority alebo nariadením návštevy odborníka (psychológa, mediátora a pod.). V opačnom prípade by mohol rodič, ktorý nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou účelovo brániť jej nariadeniu tým, že nebude komunikovať s druhým rodičom. Takýto postup rodiča by nebol v záujme dieťaťa.
Citované ustanovenie rieši aj situáciu, ak iba jeden z rodičov súhlasí so striedavou starostlivosťou a druhý rodič je proti nej. Aj v takomto prípade musí súd povinne skúmať, či bude zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov v záujme dieťaťa, čo sa výslovne uvádza aj v dôvodovej správe k zákonu o rodine konkrétne k zákonu č. 217/2010 Z. z. Súd je nútený, „aby vždy skúmal, či striedavá starostlivosť o dieťa bude v záujme dieťaťa, či by nedošlo k citovému strádaniu dieťaťa, či by rozvoj dieťaťa bol úplný, najmä po stránke citovej, rozumovej a mravnej, pokiaľ by dieťaťu nebola umožnená striedavá starostlivosť. Súd sa musí odvrátiť od sledovania rodových stereotypov u rodičov, či pohlavia rodičov a musí sa vždy zamerať iba na potreby dieťaťa a na to, či budú tieto potreby dieťaťa striedavou starostlivosťou naplnené.“ V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že toto platí len v prípade, že druhý rodič nesúhlasí so zavedením striedavej starostlivosti z dôvodu, že žiada zverenie dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti čiže má záujem osobne sa starať o dieťaťa. Ak nemá záujem o dieťa sa osobne starať, samozrejme, súd striedavú starostlivosť nemôže nariadiť.
Súčasne je potrebné zdôrazniť, že súd má povinnosť skúmať, či bude striedavá starostlivosť v prospech dieťaťa aj v prípade ak by sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodli. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd je povinný preskúmať akúkoľvek dohodu o výkone rodičovských práv a povinností a rozhodnúť, či ju schváli alebo neschváli. Táto povinnosť je navyše zakotvená aj v čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. V zmysle Dohovoru „musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“
Ďalšia otázka, s ktorou sa musí súd vysporiadať je výživné na dieťa. Súd môže rozhodnúť aj tak, že výživné neurčí. Nie je to však pravidlo, je to iba jedna z možností, ako môže súd rozhodnúť. Naproti tomu pri nariadení osobnej starostlivosti musí súd vždy obligatórne určiť výživné. Nemôže teda rozhodnúť, že výživné neurčuje. Táto výnimka platí iba pri nariadení striedavej starostlivosti.
Ak by sa rodičia dohodli na otázke výživného, súd dohodou nie je viazaný a je povinný aj v tomto prípade zistiť všetky relevantné skutočnosti.
Pri určovaní výšky výživného súd najskôr vyčísli mesačné náklady na dieťa až potom môže určiť v akom pomere ich rozdelí medzi oboch rodičov. Ak je viac detí, výživné sa určuje na každé dieťa zvlášť.
Ak súd určí výživné tak obvykle len jednému rodičovi do rúk druhého rodiča. Ďalšou možnosťou avšak v praxi nevyužívanou je, že sa výživné na dieťa bude kumulovať podľa rozhodnutia súdu na osobitnom účte, ktorý budú spravovať obaja rodičia spoločne alebo len jeden rodič, ktorý je poverený bežnou správou majetku dieťaťa. Ak by mali obaja rodičia prístup k účtu, navzájom by sa kontrolovali a bola by tak zabezpečená transparentnosť, ktorú často spochybňujú. Rodičia si častokrát zriadia takýto spoločný účet bez rozhodnutia súdu a z neho potom hradia náklady na dieťa.
So zverením dieťaťa do striedavej starostlivosti sa spája aj nutnosť riešenia s tým spojených otázok. Preto v rozhodnutí o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti by malo byť vyriešené okrem výživného, aj ktorý z rodičov bude poberať rodičovské dávky a uplatňovať daňový bonus. Rovnako je účelné vyriešiť aj otázku trvalého pobytu dieťaťa.
Striedavá starostlivosť je v dnešnej dobe pomerne často využívanou formou starostlivosti o dieťa, pričom sa považuje za najlepšiu formu starostlivosti za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky na jej nariadenie. Striedavá starostlivosť však nepredstavuje vhodné riešenie pre každé dieťa a posudzuje sa vždy individuálne. Nevhodnou je v prípade ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Ak dieťa odmieta striedavú starostlivosť, je potrebné skúmať dôvody a vyhodnotiť ich s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Rovnako striedavá starostlivosť nie je vhodná pre deti s abnormalitami sociálneho správania, ktoré vyžadujú prítomnosť konkrétnej osoby a špecifické výchovné prostredie.
Pri posudzovaní vhodnosti alebo nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti nestačí ovládať iba zákonné požiadavky. Táto problematika je omnoho zložitejšia. Prax vygenerovala konkrétne podmienky, ktoré je potrebné spĺňať. Najnovšia judikatúra dokonca dáva už aj vecné odpovede na jednotlivé situácie, s ktorými sa najčastejšie stretávame posudzovaní vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti. Záverom je potrebné dodať, že každý prípad sa posudzuje vždy individuálne. Preto je vhodné prekonzultovať Váš konkrétny prípad s advokátom, ktorý sa venuje rodinnému právu. Viete si tak ušetriť množstvo času a energie skúšaním a blúdením v slepých uličkách, pričom detstvo Vašich detí Vám už nič nevráti.
Dominika Ištvánová, advokát
07.07.2023
